Cieľom danej publikácie je predstaviť vzťah textu súčasných stredoeurópskych ústav k vlastnej národnej minulosti. Analýza sa sústreďuje na krajiny skupiny V4 (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko). Spomínaný vzťah jednotlivé ústavy vyjadrujú jednak bezprostredne vo svojich preambulách a úvodných (občas aj záverečných) ustanoveniach, jednak nepriamo cez svoju symboliku. Publikácia sa snaží sústrediť hlavne na samotný ústavný text, ale v niektorých príkladoch musela nazrieť aj do nižších právnych noriem, lebo samotné ústavy nepredstavovali dostatočné oporné body pre spracovanie tejto problematiky. Bolo tomu tak napríklad v prípade takzvaných zásluhových zákonov, zákonov o používaní štátnych symbolov alebo v otázke štátnych vyznamenaní. Osobitnú pozornosť práca venuje aj otázke právneho postavenia korunovačných klenotov v súčasnom českom a maďarskom právnom poriadku. Kniha však nemala ambíciu predstaviť všetky aspekty danej problematiky, preto sa nevenovala ideologickým otázkam, ktoré súvisia s takzvanou dekomunizáciou právneho systému a s vymedzením obdobia neslobody, resp. reštitučnými súvislosťami. Ide totiž o také závažné, rozsiahle, komplikované a senzitívne otázky, ktoré si vyžadujú väčší publikačný priestor a ďalší podrobný výskum. Autor napriek tomu dúfa, že kniha aj v tejto zúženej podobe poskytne čitateľom pohľad do zákulisia národného povedomia a budovania oficiálneho historického naratívu stredoeurópskych národov a predovšetkým ich ústavodarných elít.