Začlenením územia Slovenska do štátneho rámca prvej Československej republiky v roku 1918 vznikla pre viacero oblastí potreba ich naliehavej unifikácie. Jedným z kľúčových problémov bolo zjednotenie dopravnej infraštruktúry, nevyhnutnej pre ďalší hospodársky a sociálny rozvoj krajiny, nehovoriac o jej vojenskom význame. Monografia sa venuje prestavbe cestnej siete na Slovensku v období rokov 1918 až 1939. Jej transformácia bola najväčšou investičnou akciou medzivojnového obdobia. Publikácia analyzuje a interpretuje ako bola narušená kontinuita dopravného systému budovaného už od obdobia 18. storočia a ako bol tento systém preformovaný novými správcami s cieľom budovania jednotného československého štátu. Kvalitatívna prestavba cestnej siete bola zároveň bezprostrednou reakciou na prudko vzrastajúcu motorizáciu cestnej dopravy. Počiatky súčasných fenoménov ako diaľnice alebo automobilizmus tak treba hľadať v tomto období.