Keavad

Krajina bleskov. Krajina búrok. Krajina nebezpečných roklín. Tá krajina, ktorá ju už chová dve desiatky rokov.Spoločenstvo. Spoločenstvo čarodejov, do ktorého patrí už pol tucta liet. Vzali ju medzi seba ako veľmi mladú, na tunajšie pomery. Čarodejka v štrnástich rokoch? To nepripadalo do úvahy. Ale ona vynikala. Dostala sa medzi najlepších učňov majsterky a stala sa tým, čím bola aj jej nebohá matka. Čarodejkou Sedarov. úryvok z príbehu Sedem životov - Terézia Palaščáková V cele sedelo dievča. Malo na sebe biele minišaty. Bolo dotlčené a triaslo sa. Nevedel, či od zimy, alebo od toho, že je tu zavretá. Bledými očami pozerala raz na chlapca a raz na Rogera. Roger zodvihol zo zeme kľúč a otvoril mreže. Dievča sa ani nepohlo, ani len slovko nepovedalo. Mlčalo a pozeralo na Rogera. úryvok z príbehu ArneBuccaneers – Simona Krištofičová Ešte aj telo sa zdalo ladnejšie, silnejšie a rýchlejšie. Pohľad na takéhoto Velumiána bol vskutku očarujúci, no zároveň ich nepriateľ spoznal pri prvom pohľade do nádhernej tváre. Pri suchšom období sa stali oveľa nenápadnejšími. Stále mali ostré, ladné črty Velumiánov, no už sa viac podobali na ostatné bytosti. Vedeli zapadnúť. Pri troche snahy by sa dokonca mohli podobať aj na ľudí. úryvok z príbehu Deti Velumie – Kristína Lacová Pred západom slnka sa dostali na kraj lesa. Kraj tu bol suchší a tráva sa objavovala len kde-tu. Rovinatý kraj sa z tejto oblasti rozprestieral až na juh. Na niektorých miestach sa črtali duny piesku, ktoré vytvárali dojem malých kopčekov, v ktorých neznámy pocestný mohol ľahko prísť o život. úryvok z príbehu Uväznení – Denisa Kancírová