Vždy som si myslel, že to, čo som čítal kedysi dávno v starých knihách o Afrike, už dávno neexistuje – prírodné kmene, húfy zvierat na nedozerných pláňach, tradície divokých kmeňov, dunivé zvuky bubnov, nahé telá tancujúcich domorodcov, ich oštepy, slamené domy, krvavé zvyky… Našťastie som tomu celkom neuveril. Hľadal som. Hľadal som dlho… Po tom, čo som prešiel veľkú časť Východnej Afriky, som zamieril na západ a do ťažko prístupného stredu Čierneho kontinentu. „Bum ! Bum ! Bum !“ – neustále tlčú bubny nespútaných kmeňov.