Public relations sa predovšetkým v dobe globálnej finančnej krízy bralo ako nástroj marketingovej komunikácie, ktorý vo využívaní prebije všetky ostatné. Bol to pohľad najmä z hľadiska šetrenia nákladov. Produkcia reklamných formátov a nákup médií nie sú najlacnejšou záležitosťou. Mnohé firmy sa preto sústredili na PR a zásah médií touto cestou. Spoliehali sa teda na to, že vlastnými silami alebo cez skúsenú PR agentúru budú mať zabezpečené výstupy v médiách. Tým budú v médiách videní a nebude ich to stáť až toľko financií ako by si vyžiadala masívna reklamná kampaň. K tomu celému sa ešte pridáva tlak firiem ako zadávateľov reklamy do jednotlivých médií. Silu svojich investícií mnohí z nich považujú ako dostatočný argument aj na presadenie si svojich PR zámerov v oblasti media relations. Ide pritom predovšetkým o médiá z oblasti lifestylu a módy. Každá kozmetická či módna značka sa snaží presadiť v prvom rade prostredníctvom PR, pretože vie, že keď ich produkt bude odporúčaný nezávislým novinárom ako treťou stranou, tak spotrebitelia skôr uveria jeho kvalite. Ale samozrejme, tento jav sa prejavuje aj v iných oblastiach priemyslu a spoločnosti. Na akúsi obranu si ako médiá, tak PR agentúry zaviedli svoje etické kódy. A primárne v nich riešia práve problematiku prijímania darov a cez takéto darčeky presadzovania si svojich komerčných záujmov. Snahou tejto publikácie je tak priniesť komplexný pohľad na problematiku etiky v PR ako aj etiky v práci novinárov, preto sa opiera predovšetkým o dostupné etické kódexy a legislatívne zámery a zhŕňa ich v rámci jednej publikácie.